Štát nachádzajúci sa na juhozápadnom cípe Arabského polostrova, kde v súčasnosti po boku ozbrojeného konfliktu pretrváva aj najhoršia humanitárna kríza na svete. Podstatou konfliktu je boj o moc medzi medzinárodne uznanou vládou prezidenta A. M. Hádího a rebelmi húsiovcami, oficiálne pôsobiacimi v hnutí Ansar Allah. Špecificky v tomto konflikte pôsobia Spojené arabské emiráty (SAE), ktoré sa okrem podpory koalície na čele so Saudskou Arábiou (a teda prezidenta Hádího) venujú primárne bojom proti islamizmu Moslimského bratstva. S ohľadom na svoje strategické záujmy tak začali SAE s intenzívnou podporou aktivít separatistickej Južnej dočasnej rady (STC), čo v istých momentoch viedlo k vnútrokoaličným nezhodám.
Kde to však všetko začalo? Nuž, na túto otázku jednoznačne odpovedať nevieme. Časť „viny“ sa pripisuje najmä historickým skúsenostiam krajiny spojeným s vplyvom koloniálnych mocností, dlhoročným korupčným praktikám vládneho aparátu, aj keď mnohí experti sa zhodujú, že jedným zo spúšťačov napätia v spoločnosti bola udalosť, mediálne populárna pod názvom Arabská jar. Séria protivládnych protestov, ktorá odštartovala v roku 2011 v Tunisku, a neskôr zarezonovala aj v ostatných štátoch Severnej Afriky a Blízkeho východu. Jemen rozhodne nebol výnimkou. Bolo to práve v roku 2012 kedy sa počas protestu stal terčom útoku prezidentský palác, kde sídlil vtedajší prezident Ali Abdullah Sáleh. Spomínaný útok ho vážne zasiahol a svoju liečbu absolvoval v Saudskej Arábii, zatiaľ čo jeho post zastupoval (a neskôr úplne prebral) vtedajší viceprezident Abdrabbuh Mansur Hádí. Obaja spomenutí vládni predstavitelia sa neskôr v ozbrojenom konflikte ocitli v navzájom znepriatelenej pozícii. Tento nečakaný zvrat udalostí môžeme ponímať ako zdroj napätia vo vláde a celkovo v spoločnosti, no tiež ako priestor pre pôsobenie nových politicky angažovaných hnutí. To sa odrazilo na obsadení hlavného mesta Sana’a húsiovcami na jeseň 2014.
Hlavnými aktérmi samotného konfliktu, oficiálne odštartovaného v marci 2015[1], je na jednej strane koalícia, na čele so Saudskou Arábiou a tiež s hlavnými spojencami akými sú SAE, Kuvajt, Bahrajn, Egypt, Sudán a tiež Spojené štáty americké poskytujúce spravodajskú a logistickú podporu. Tieto štáty stoja za medzinárodne uznanou vládou prezidenta Hádího a bojujú proti húsíovcom, údajne podporovanými Iránom. Konflikt v Jemene si najmä vďaka týmto obvineniam v mediálnom priestore „vyslúžil“ prívlastok tzv. „proxy vojny“ medzi Saudskou Arábiou a Iránom, odvolávajúc sa na analógiu s konfliktami v Líbyi a Sýrii, kde si spomínané štáty taktiež snažili budovať svoj regionálny vplyv a presadzovať geopolitické záujmy. V tomto kontexte je na mieste dodať, že takmer 40% jemenského obyvateľstva sa hlási k šiítskej vetve islamu[2], čo v dôsledku doktrinálneho nesúladu s väčšinovou sunnitskou populáciou výrazne prispieva k polarizácii spoločnosti, a koniec koncov aj k nepriaznivým eskaláciám v rámci súčasného konfliktu.
Aké dopady na život v jemenskej spoločnosti má už viac než 6 rokov pretrvávajúca vojenská konfrontácia? Vyhasnutými životmi civilistov, napriek ich nepopierateľnej tragickosti, konzekvencie krvavého stretu ani zďaleka nekončia, práve naopak. Sú to totiž dopady odlišných charakterov, ktoré môžu byť z dlhodobého hľadiska pre život v tamojšej spoločnosti veľmi škodlivé, ba dokonca zhubné. Hovoríme predovšetkým o nekompromisnej humanitárnej kríze, potravinovej neistote či o prepuknutí najvážnejšej epidémie cholery vo svete. Ďalším z prirodzených dopadov vojny je samozrejme migračný nárast, či už vo forme emigrácie alebo vnútorného presídľovania. Viac než 4 milióny Jemenčanov bolo nútených v dôsledku život ohrozujúcej situácie opustiť svoje domovy[3]. Osobne si myslím, že ukončenie súčasného konfliktu, útrapy ktorého znášajú tí najzraniteľnejší, by malo byť bezodkladnou prioritou medzinárodného spoločenstva.
(Ne)dodržiavanie ľudských práv
Osobitnou konzekvenciou konfliktu je potláčanie ľudských práv a narúšanie princípov právneho štátu. K spomínaným princípom sa Jemenská republika hlási vo svojej Ústave, a explicitne v článku 6[4], v ktorom potvrdzuje svoju oddanosť Charte OSN rovnako ako aj Všeobecnej deklarácii ľudských práv. Všetky zúčastnené strany páchaním vojnových zločinov výrazne porušujú medzinárodné humanitárne právo a medzinárodné právo v oblasti ľudských práv.
Podľa zistení Skupiny eminentných expertov OSN zo septembra 2020, koalícia opakovane zlyháva v prevencii a minimalizácii civilných strát na životoch. Výrazným porušením medzinárodného práva sú tiež vzdušné nálety a bombardovanie civilnej infraštruktúry. Húsiovské ozbrojené sily, ako jeden z prostriedkov svojej ofenzívy, sústavne využívajú míny, konkrétne protipechotné míny, čím dochádza k porušeniu Ottawskej dohody – t. j. Dohovoru o zákaze použitia, skladovania, výroby a transferu protipechotných mín a o ich zničení z roku 1997, ktorého zmluvným štátom je aj Jemen. Podľa detailných správ z danej oblasti vieme, že všetky strany boli zapletené do nezákonných postupov nelegálneho a svojvoľného zadržiavania či dokonca zatýkania, vrátane nútených zmiznutí, používania hrubej sily či mučenia. Hlavným terčom zadržiavania boli predovšetkým novinári a ľudskoprávni aktivisti. Tieto akty sú v rozpore s viacerými medzinárodnými dohovormi, predovšetkým však s Dohovorom proti mučeniu a inému krutému, neľudskému alebo ponižujúcemu zaobchádzaniu alebo trestaniu (Convention against Torture and Other Cruel, Inhuman or Degrading Treatment or Punishment – CAT)[5].
Nedá mi nespomenúť, že vnútorné boje a eskalácie taktiež výrazne „prilievajú olej do ohňa“ v zmysle zvýšenej náklonnosti frustrovaných obyvateľov k politickému extrémizmu a čo je ešte horšie, prispievajú k podpore radikalizmu a terorizmu, ktorý má v tomto makroregióne celkom výrazné postavenie. V nasledujúcich pár riadkoch sa dôslednejšie zameriam na niektoré z porušovaných práv.
Práva detí
Súčasná situácia v Jemene signifikantne potláča práva detí – právo na zdravý duševný a telesný rozvoj, právo na výživu, právo na bývanie a zdravotnú starostlivosť, a kľudne by sme vo vymenovávaní mohli pokračovať ďalej. Ako to nanešťastie býva pri každom ozbrojenom konflikte, aj v Jemene platia najväčšiu daň za aktuálne dianie najmä maloleté deti. Sú vylúčené zo socializačného a vzdelávacieho procesu, čo im bráni v realizácii jedného z ich najdôležitejších práv, a teda práva na vzdelanie. Toto právo je pomyselným kľúčom k poznaniu ako takému, ale predovšetkým k uvedomeniu si svojich ostatných práv a slobôd. Vzdelanie je okrem iného základným princípom prirodzeného rozvoja osobnosti. Najrelevantnejším medzinárodným dokumentom, ktorý poskytuje ochranu práv detí je Dohovor o právach dieťaťa[6] (Convention on the Rights of the Child – CRC), ktorý podpísalo 195 štátov sveta. Medzi nimi aj Jemenská republika, ktorá daný Dohovor ratifikovala v roku 1991[7].
So zreteľom na dianie v Jemene možno zhodnotiť, že ďalším výrazne porušovaným právom je právo dieťaťa na ochranu pred zanedbávaním, krutosťou, využívaním a vykorisťovaním. Podľa správy Human Rights Watch z tohto roka je zaužívanou praktikou oboch strán participujúcich v konflikte nábor detí do ozbrojených zložiek. Húsiovci sa snažia prilákať stúpencov predovšetkým manipuláciou, indoktrináciou, či dokonca finančnými stimulmi. Do svojich radov verbujú aj maloleté dievčatá, ktoré nasadzujú ako medičky či príslušníčky dievčenskej ozbrojenej skupiny Zainabyat. Podľa správy Skupiny eminentných expertov na Jemen (OSN) členovia hnutia Ansar Allah, v nimi ovládaných guvernorátoch, dokonca naverbovali chlapcov vo veku 7 rokov. Podobne je na tom aj jemenská vláda, opakovane verbujúca maloletých chlapcov, ktorých najprv vyslala na výcvik do Saudskej Arábie a neskôr späť do bojových zón Jemenu, kde mali bojovať proti húsiovcom. Z právneho hľadiska sú tieto akty v rozpore s čl. 38 Dohovoru o právach dieťaťa a rovnako s čl. 3 Opčného protokolu k Dohovoru o právach dieťaťa o účasti detí v ozbrojených konfliktoch (OP-CRC-AC). Jemen tento Protokol ratifikoval v roku 2007[8].
Práva žien
Ženské práva sú ďalšou z oblastí, kde, aj vďaka súčasnému konfliktu, dochádza k viacerým porušeniam – napríklad k rodovej diskriminácii a rodovo podmienenému násiliu. Elementárnym dohovorom, ktorý sa týmito špecifikami zaoberá je Dohovor o odstránení všetkých foriem diskriminácie žien (Convention on the Elimination of All Forms of Discrimination against Women – CEDAW)[9]. Konflikt uškodil celej spoločnosti, no niet pochýb o tom, že došlo k ešte väčšiemu prehĺbeniu zneužívania a diskriminácie žien v mnohých oblastiach života, navyše v prostredí, ktoré je voči ženám, aj s odhliadnutím od pretrvávajúcej vojny, vysoko diskriminačné.
Myslím si, že špecificky tu za zmienku stojí porušovanie práva na ochranu pred sexuálnym zneužívaním. Podľa reportu Skupiny eminentných expertov na Jemen (OSN) za vykonávaním aktov sexuálneho zneužívania stoja v najväčšej miere húsiovci, ozbrojená zložka Security Belt Forces /SBF/ (dotovaná SAE), no existujú dôkazy o tomto druhu násilia aj zo zadržiavacích stredísk pod vedením koalície a jemenskej vlády. Správa Rady OSN pre ľudské práva z minulého roka potvrdzuje, že zo strany húsíovcov došlo k viacnásobným znásilneniam a iným sexuálnym útokom na zadržiavané ženy, podobne ako aj zo strany separatistov SBF, kde údajne dochádza aj k sexuálnemu zneužívaniu chlapcov.
Humanitárna blokáda
Generálny tajomník OSN Antonio Guterres na svojej tlačovej konferencii v novembri 2020 opätovne varoval, že Jemen je v bezprostrednom ohrození najhoršieho hladomoru, aký svet za posledné dekády rokov zažil. 20,7 milióna obyvateľov, čo predstavuje 66 % celkovej populácie, potrebuje niektorú z foriem humanitárnej pomoci, pričom takmer pol milióna detí trpí ťažkou podvýživou[10], čo má degradujúci vplyv na vývoj imunitného systému a telesný vývoj ako taký.
Za jeden z faktorov, ktorý do veľkej miery prispel k všadeprítomnej potravinovej neistote a nedostatkom a eventuálne aj k humanitárnej katastrofe, sa pokladá námorná a vzdušná blokáda uplatňovaná koaličnými partnermi a jemenskou vládou, s hlavným cieľom zabránenia iránskeho dotovania rebelov z hnutia Ansar Allah a celkového vytlačenia iránskych vplyvov z Arabského polostrova. Tá však eventuálne pôsobila viac kontraproduktívne ako priaznivo. Či už ide o uvalenie embarga alebo blokády, spomínaní aktéri konfliktu svojím konaním jasne porušujú medzinárodné humanitárne právo. Ochranou civilného obyvateľstva v čase vojny sa zaoberá Štvrtý Ženevský dohovor (Geneva Convention relative to the protection of civilian persons in time of war – GC IV)[11], jeden zo štyroch dohovorov z roku 1949, ktoré tvoria jadro humanitárneho práva. Uvalená blokáda je v rozpore s čl. 23 spomínaného dohovoru, ktorý uvádza, že všetky zmluvné štáty sú v čase vojny povinné zabezpečiť voľný príjazd a prístup k humanitárnej pomoci, ktorá je nevyhnutná pre prežitie civilnej populácie.
Autorka: Radana Monišová
Zdroje:
‘Act urgently’ to stave off catastrophic famine in Yemen: Guterres [online]. 2020. UN News. [cit. 3.3.2021]. Dostupné na internete: <‘Act urgently’ to stave off catastrophic famine in Yemen: Guterres | | UN News>
HUDEC, J. 2020. Čo sa deje v Jemene? In Svet a my. ISSN 1339-911X, 2020, č. 1, s. 18-20.
Human Rights Watch. 2021. World Report 2021: Yemen [online]. [cit. 5.3.2021]. Dostupné na internete: <World Report 2021: Yemen | Human Rights Watch (hrw.org)>
KRAUSE, P. – PARKER T. B. 2020. Yemen’s proxy wars explained [online]. MIT Center for International Studies. [cit. 3.3.2021]. Dostupné na internete: <Yemen’s proxy wars explained | MIT Center for International Studies>
OSN. 2020. Annual Report of the UN High Commissioner for Human Rights and reports of the Office of the High Commissioner and the Secretary-General [online]. Human Rights Council Forty-fifth Session Agenda item No. 2. [cit. 8.3.2021]. Dostupné na internete: <A/HRC/45/6 (ohchr.org)>
ROBINSON, K. 2021. Yemen’s tragedy: War, Stalemate, and Suffering [online]. Council on Foreign Relations. [cit. 9.3.2021]. Dostupné na internete: <Yemen’s Tragedy: War, Stalemate, and Suffering | Council on Foreign Relations (cfr.org)>